MACHO medailón

Palo Macho patrí k najoriginálnejším súčasným slovenským sklárom a je známy predovšetkým svojimi novátorskými prístupmi ku sklu. Výnimočnosť jeho pozície je v tom, sa dlhodobo zaoberá maľbou na skle a v skle; v tejto oblasti už dosiahol pozoruhodné výsledky rešpektované doma a v zahraničí. Je maliarom i sklárom zároveň, pohybuje sa na pomedzí dvoch disciplín – maliarstva, ktoré je disciplínou voľného umenia a skla, tradične pokladaného za úžitkový (resp. dekoratívny) výtvarný prejav.

K farbe a maľovaniu skla sa dostal na oddelení maľby skla výtvarníckej priemyslovky v Kamenickom Šenove, kde absorboval hlavne remeslo, znalosť technológií spojených s českou sklárskou tradíciou. Na vysokej škole v Bratislave – kde naopak nebola rozvinutá tendencia farbiť, či maľovať sklo – premýšľal skôr v iných, priestorových a objektových dimenziách. K farbe a maľovaniu skla sa vrátil až počas prvých rokov profesionálnej praxe, podnetom sa preňho stalo pedagogické pôsobenie na Škole úžitkového výtvarníctva v Lednických Rovniach (čo je to jediná špecializovaná stredná sklárska škola na Slovensku), kde istý čas učil na oddelení maľby skla. Jeho tvorba sa opiera o dlhoročný prieskum a dôvernú znalosť sklárskych technológií, predovšetkým líhaného a taveného plochého skla.

Macho prepája farby so sklom (jeho povrchom) na podobných princípoch, ako je tomu v klasickej maľbe. Nemá k dispozícii plátno, ale sklenenú platňu, nie farby, ktorých tóny vidí okamžite, ale pigmenty, ktoré svoju výsledný odtieň vydajú až potom, čo prejdú ohňom. Maľba má niekoľko vrstiev: podmaľba sa spája s vnútornou maľbou i s maľbou na povrchu. Aj preto musí byť všetko vopred vymyslené, naplánované, overené. A ešte v tom musí byť aj autorské gesto, dotyk ako stopa ruky, štetca, špachtle... Nekonečné množstvo skúšok predchádzalo času, keď z pece začali vychádzať tabule, ktoré môžeme nazvať maľbami sui generis. Najradšej pracuje s tabuľovým sklom, s jeho tvarovaním a deformáciou za tepla, ktorá mu umožňuje vytvárať obojstranné maľby – reliéfy, obrazy – objekty. Je možné okolo nich chodiť, dívať sa na ne z obidvoch strán, pričom každá strana sprostredkuje inú podobu maliarskeho diela, ktorá závisí nielen od stupňa a druhu pigmentovania, matovania vnútra a povrchu, ale aj od transparentnosti, pohlcovania a vyžarovania svetla farbami, ako aj od vonkajších svetelných reflexov meniacich reliéf obrazu. Macho dômyselne narába s transparentnými i krycími farbami, využíva kovy, listre, mat i lesk, predelenie tabule na priehľadnú a nepriehľadnú časť. Skutočnosť, že pri tavení spája niekoľko vrstiev maliarsky spracovaného skla dotvoreného jednoduchou linkovou kresbou, vo vnútri i na povrchu, dáva jeho obrazom – objektom reliéfnosť, hĺbku, ilúziu vytvorenia vnútorného priestoru, ale i dej. V poslednom čase sa inšpiroval poetikou geometrie, skúšal cez sklo a maľbu sprostredkovať fenomén nádoby, inde zas prešiel do inej, protikladnej polohy gestickej expresie. V každej chvíli sa snaží odpovedať na výzvu hľadať nové a iné ako zaužívané pravidlá formovania svojich obrazov a objektov, veď naposledy prizval k spolupráci viacerých renomovaných slovenských umelcov.

Napriek tomu, že práca so sklom je pre Pala Macha vysoko intelektuálnou činnosťou podopretou rozumovou úvahou opretou o technologické zručnosti, že prednostne nekalkuluje so samoúčelnou krásou či mystikou skla, výsledné diela v sebe nesú silný emocionálny náboj a obrazový asociačný potenciál, inšpirujú k k meditácii i premýšľaniu.